PRVÝ OBRAZ

V nebi. Pán, ovenčený svätožiarou, sedí na tróne. Zbor anjelov kľačí pred ním. Štyria archanjeli stoja vedľa trónu. Jasavé svetlo.

ZBOR ANJELOV
Chvála buď nášmu Bohu na výsostiach,
nech každý chváli Pána mocného.
On jedným slovom vedel stvoriť vesmír,
mihnutím oka zničiť môže ho.
Je žriedlom sily, poznania i slasti,
my prebývame v tôni jeho jasu
a za tú milosť Pána velebíme
a vzdávame mu hold a vďaku našu.
Idea večná v čin sa premenila,
je dokončené sveta stvorenie,
Pán očakáva, že mu všetko tvorstvo
daň zloží k nohám, ktorej hoden je.

PÁN
Hej, veľké dielo je už hotové.
Stroj krúti sa už, Pán si pohovie.
Milión rokov ten stroj pobeží,
kým čo len zúbok zoderie sa v ňom.
Ja príkaz dávam strážnym anjelom:
zaplňte diaľky nekonečných ciest,
nech moje srdce znovu zaplesá,
keď pod nohami uzriem roje hviezd.
(Strážni duchovia hviezd defilujú pred trónom a kotúľajú pred sebou hviezdy, súhvezdia, kométy i hviezdne hmloviny rozličných veľkostí a farieb. Tichá sférická hudba.)

ZBOR ANJELOV
Blíži sa guľa ohnivá
a každého chce oslniť.
Netuší však, že prichádza
súhvezdie skromné doplniť.
Hľa, táto malá hviezdička
jak lampa žmurká, hoci je
vesmírnym svetom širokým,
kde plný život pulzuje.
Dve hviezdy k zrážke ženú sa,
no zrazu zmenia svoju púť,
ich večný svár im brzdí let,
a môžu ďalej preniknúť.
Tamtá sa rúti do hlbín
s rachotom, ktorý budí des,
no také šťastné bytosti
na žiadnej hviezde nenájdeš.
Tá skromná hviezda zasa má
moc lásky v svojom znamení,
ochráň ju, ruka láskavá,
pre všetkých ľudí na zemi.
Tam svety sú, čo rodia sa,
tu smrť, čo všetko skosila,
tam výstraha pre márnivých,
tu pre zúfalých posila.
Jas vlasatice blíži sa
a porušuje cesty hviezd,
na príkaz Pána musí sa
na svoju dráhu zasa vzniesť.
Poď bližšie, milý mladý duch,
s glóbusom, plným premeny,
ty meníš smútok v prudký jas
a snehový šat v zelený.
Choďs požehnaním nebeským
a nevzdávaj sa nádejí,
veď na priestore neveľkom
stretnú sa veľké idey.
Jak slza, ktorá viaže smiech,
jak svetlo, ktoré rodí tieň,
tak milosť Pána, jeho hnev
striedať sa budú deň čo deň.
(Strážni duchovia hviezd odídu.)

ARCHANJEL GABRIEL
Ty, čo si celý priestor zmeral
a vložil hmotu do vesmíru,
jediným slovom vytvoril si
veľkosť i diaľku šírošíru.
Hosana tebe, Idea!
(Klesne na kolená.)

ARCHANJEL MICHAL
Ty spájaš, čo je nepremenné,
s vecami, čo sa večne menia,
vytváraš čas i nekonečnosť,
jednotlivca i pokolenia,
hosana teba, Sila!
(Klesne na kolená.)

ARCHANJEL RAFAEL
Ten pocit šťastia, čo si vzbudil,
zachvieva nevedomým telom,
ty posväcuješ účastníkov
múdrosti svojej v svete celom,
hosana tebe, Dobro!
(Klesne na kolená.)
(Pauza.)

PÁN
Len ty, Lucifer, samoľúbo mlčíš,
na moju chválu nenachádzaš slova.
nepáči sa ti, čo som stvoril? Vrav!

LUCIFER
A čo sa mi má páčiť? Znáška hmôt?
každá z nich v sebe inú vlastnosť tají.
Ty si to, zdá sa, ani netušil,
a keď aj tušil, nie je v tvojich silách
čokoľvek na tom teraz pozmeniť. -
Tie hmoty v zopár gulí uhnietené
viažu sa teraz a či odpudzujú
a k vedomiu sa prebúdzajú v červoch,
kým naplní sa a kým zhasne všetko
a zvýši iba ľahostajná škvara.
Keď si to človek časom odkuká,
v pracovni svojej urobí to tiež.
Ty si ho vpustil k sebe do kuchyne
a nestaráš sa, čo si to tam klochtí,
a prehliadaš mu, že sa cíti bohom.
Keď premrhá a pokazí však váru,
radšej sa nezlosť, aj tak bude pozde.
Od amatéra čo iného čakáš?
A koniec koncov, čo je stvorenie?
Zložil si ódu k svojej vlastnej chvále,
len si ju určil zlému mechanizmu
a načúvaš jej do omrzenia,
hoc je to stále jedna a tá nôta.
Či dôstojná je starca taká hra,
čo môže iba detské srdce vzrušiť?
Veď čím je vlastne tvoja iskra v blate?
Obrazom tvojím? Spotvoreninou.
Darmo chceš zmieriť osud so slobodou,
keď chýba zmysel, čo by im dal súlad.

PÁN
Mne patrí iba hold, nie kritika.

LUCIFER
To prieči sa však mojej podstate.
(Ukazuje na anjelov.)
Tá háveď ťa tu chváli dosť a dosť,
to napokon je aj ich povinnosť.
Ty splodil si ich ako svetlo tieň,
ja odjakživa som, ak dobre viem.

PÁN
Nie z hmoty vzišiel si, ty bezočivec?
Priestor a silu odkiaľže si vzal?

LUCIFER
To sa ťa môžem aj ja spýtať hádam.

PÁN
Čas nekonečný svoje plány spriadam
a všetko, čo som stvoril, žilo vo mne!

LUCIFER
A necítil si, povedz radšej skromne,
že ti ten prázdny priestor prekážal,
a preto si sa do stvorenia dal?
Ja, Lucifer, som duchom negácie,
čo prekáža ti, hoci z teba žije.
Vyhral si teda a ja neustále
prehrávať budem s tebou, pritom ale
po každom boji s novou silou vstanem.
Stvoril si hmotu, nový priestor pre mňa:
kde život je, tam musí byť aj smrť,
kde šťastie je, aj rozladenie býva,
tieň so svetlom a nádej s pochybnosťou,
stojím, jak vidíš, všade, kde si ty.
Hold ti mám vzdávať, ja čo ťa tak poznám?

PÁN
Zmizni, ty burič! Strať sa z mojich oči!
Môžem ťa zničiť, ale nespravím to.
Von z ríše ducha, vláč sa v prachu zeme,
nech sprevádza ťa všade nenávisť.
A nech ťa mučí v pustej samote
myšlienka, plná bezútešnosti:
že tvoja reťaz daromne prach víri;
márny boj zvádzaš s Pánom svojím, ver mi!

LUCIFER
Nie, nemôžeš ma odhodiť jak nástroj,
ktorý už k práci nepotrebuješ.
My spoločne sme dielo vytvorili,
svoj podiel žiadam!

PÁN (ironicky.)
      Splním tvoju žiadosť.
Pozri sa dole, tie dva štíhle stromy
uprostred raja teraz prekľajem.
Nech patria tebe, tie ti darujem.

LUCIFER
Aký si veľký, taký si aj skúpy,
mne postačí však aj ten kúsok zeme.
Kam negácia čo len vkročiť môže,
vyvráti tvoj svet od základov, Bože.
(Odchádza.)

ZBOR ANJELOV
Náš Pán ťa preklial, zmiznúť by si mal,
hosana Bohu, čo nám zákon dal.


KezdőlapElőre